Kombinácia valivých sludge riffov a post-hardcorovej energie s ničivou silou grindcore je odpoveďou Američanov GAZA na otázku, či sa súčasná post éra dá posunúť ešte niekam ďalej aj žánrovo a formálne. Živelne natlakovaný, 35-minútový druhý album formácie zo Salt Lake City sa vyznačuje vokálnou a zvukovou uniformnosťou, ktorú pri spestrovaní poslucháčskeho zážitku zastupujú nápadité gitary a fantázia bubeníka, ktorý zjavne miluje oba extrémy, drone doom i grindcore. Zaujímavou stránkou sú texty a vokálna linka, ktorá má z dvoch menovaných bližšie k drone doomu. Jednotlivé výpovede zriedka presiahnu dve-tri vety, koncentrujú sa najmä na agonické preťahovanie slov a obsahovo im nechýba vôbec nič: „On sa nikdy nevráti. Armády polomŕtvych s rukami vystretými k nebu.“ Ťažko vygooglovateľná GAZA patrí k tomu lepšiemu a originálnejšiemu, čím metalovú scénu obohatil rok 2009, či už je na vás sludge príliš pomalý alebo grindcore príliš rýchly.